Mentha piperita

Latinský názov: Mentha piperita
Slovenský názov:  Mäta pieporná

V ľudovom liečiteľstve sa o nej hovorilo ako o korenistej mäte alebo vetrovej byline. Mäta má priamu lodyhu, ktorá dosahuje výšku 50 až 80 cm a hore sa vetví. Stonka môže byť slabo ochlpená aj holá. Vyrastajú z nej stopkaté listy s typickou mentolovou vôňou. Bylina kvitne od júla do septembra ružovými až nafialovelými kvetmi, ktoré sú usporiadané v hustých lichopresleňoch. Veľmi sa jej darí v polotieni, vo vlhkých nevápnitých pôdach. Mäta sa najlepšie rozmnožuje delením trsov a pre svoj rast potrebuje dostatok priestoru. Listy Mäty sa sušia šetrnou metódou, aby nedošlo k strate silíc. Usušenú Mätu najlepšie skladujte vo vzduchotesnej nádobe, aby nestratila svoju arómu.

Mäta má blahodarne účinky na tráviace ústrojenstvo. Napomáha pri kŕčoch a povzbudzuje vylučovanie tráviacich látok. Drvené listy majú protizápalové účinky, odstraňujú nadúvanie a znižujú napätie hladkého svalstva. Tým môže dochádzať k odstráneniu bolestí, napríklad menštruačných. Okrem tráviaceho traktu harmonizujú činnosť pečene, pankreasu a žlčníka. Mätu môžete vyskúšať tiež pri nechutenstve alebo bolestiach hlavy. Poradí si aj s nespavosťou a zatočí so stresom. Odvar z Mäty možno inhalovať pri nádche, zápale hrtanu, zápale priedušiek aj kataroch dýchacích ciest alebo ním môžete potierať svrbivé miesta na pokožke. Navyše pôsobí dezinfekčne a odstraňuje zápach z úst. Odporúča sa pri chorobách žalúdka nervového pôvodu, rôznych kolikách i žlčových kameňoch. V ľudovom liečiteľstve sa používa aj pri závratoch, melanchóliách, epilepsii, zápalu ďasien, bolestiach zubov alebo mozgovej mŕtvici.

Veľkosť kvetináča: 12 cm